Samosprávny kraj
Žilinský
Okres
Martin
Región
Turiec
Počet obyvateľov
683
Rozloha
1640 ha
Prvá písomná zmienka
1430
Podhradie leží severovýchodne od okresného mesta Martin, vzdialeného 14 km od ústia Podhradskej doliny do Turčianskej kotliny. Podhradská dolina, súčasť Veľkej Fatry, je hlboká, tesná dolina, odvodňujúca masív Kľaku a jeho rázsochy na západ od Váhu. Kataster obce je zalesnený bučinami a smrečinami. Prevažujú tu hnedé lesné pôdy a rendziny. V Hlavnej doline sa nachádza voda zvaná Teplica.
Symboly obce
Erb obce
Ako obec sučianskeho panstva sa Podhradie spomína už r. 1488. V tomto roku ho spolu s ďalšími dedinami získal Matej de Cece. V r. 1541 sa majiteľmi Podhradia stávajú Ňáriovci a s nimi spríbuznení Husárovci. Oba rody tu uplatňovali zemepanské práva do druhej polovice 19. storočia. Podhradie ešte ani v 18. storočí si nedokázalo vytvoriť samostatnú obecnú kanceláriu, v ktorej by vyhotovovala dokumenty pre vlastných obyvateľov. Štyri obce – Konské, Krpeľany, Nolčovo a Podhradie – si v 18. Storočí nechali vyhotoviť spoločné pečatidlo, ktorým uspokojovali písomné potreby obyvateľov všetkých vymenovaných obcí.
Na jedno spoločné pečatidlo upozorňuje jeho kruhopis: NOLCOVO : KRPELAN : KONSKO : PODHR (agya – písmeno R je minuskulné) : Ako poľnohospodárske obce mohli mať aj spoločný symbol, ktorý tvorí vybodkované okrúhle pole pečatidla v strede s kolmo postaveným čerieslom a lemešom. Odtlačok pečatidla sme našli na liste z r. 1859. V druhej polovici 19. storočia začali Ňáriovci svoj majetok postupne rozpredávať. To viedlo všetky štyri obce k postupnému osamostatneniu sa. Výnimkou nebolo ani Podhradie. Už v r. 1866 a 1867 použilo vlastnú pečiatku s vlastným symbolom, koreniacim, pochopiteľne, v poľnohospodárskej výrobnej oblasti. Ide o doslova jedinečný symbol, aký sme zatiaľ nenašli v žiadnej inej obci. V strede pečatného poľa je vodorovne postavený lemeš a nad ním čerieslo, za nimi sú skrížené hrable a kosa. Kruhopis pečiatky znie: OBEC PODHRADIA V TURCI. Tento individuálny symbol obce si pre svoju jedinečnosť zasluhuje obnovu. Podľa pečiatky z polovice 19. Storočia za erb Podhradia navrhujem zelený štít, v ktorom je lemeš a čerieslo strieborné (biele). Za časťami pluhu skrížené hrable s kosou navrhujem zlaté (žlté). V tejto podobe je erb Podhradia historicky verný, heraldicky správny a svojím obsahom výnimočný.
Šikura, J.: Miestopisné dejiny Turca. Bratislava, SAVU 1944, s. 83, 86, 93-94.
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. Bratislava, Veda 1977, s. 405.
Ústredný archív geodézie a kartografie v Bratislave. Operáty katastrálnych máp, Turčianska župa č. 41, 57; Stereografické projekcie o. Martin, č. 56.
Vlajka obce
Vlajka obce je zeleno bielo šikmo štvrtená žltým ondrejským krížom. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t.j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Charakteristika obce
Súčasná obec Podhradie vznikla 11.3. 1991 zlúčením obcí Podhradie a Konské, ktoré tvorí jej miestnu časť. Názov obce, Podhradie, ostal zachovaný.
Podhradie leží severovýchodne od okresného mesta Martin, vzdialeného 14 km od ústia Podhradskej doliny do Turčianskej kotliny. Podhradská dolina, súčasť Veľkej Fatry, je hlboká, tesná dolina, odvodňujúca masív Kľaku a jeho rázsochy na západ od Váhu.
Strmé úbočia sú striedavo lúčnaté a zalesnené. Potok pretekajúci Podhradskou dolinou bol kedysi omnoho výdatnejší, lebo bol napájaný aj z prameňa zvaného Teplica, a v jeho dôsledku Podhradský potok nezamŕzal ani v najtuhších mrazoch. Pri budovaní rezervoáru vody pre vodovod bol tento prameň odobratý, a navyše, bol poškodený aj prameň kyselky, ktorého voda stratila reznosť. Podhradie je z troch strán obklopené horami Veľkej Fatry. Dve doliny, prvá už spomenutá Podhradská, a druhá Hradská, sa rozbiehajú jedna na východ, druhá na juhovýchod. Na ľavej strane doliny Hradská sú hory zvané Vrch Diel a Diel. Napravo je lúka Doštisky, naľavo Brložnica. Na ľavej strane Podhradskej doliny sú vrchy Viecha a Kliačik. Pravý bok Šindolnej doliny tvorí spomenutá Viecha a ľavý Horica a Jedľovo. Na pravom boku Podhradskej doliny sú Vrchmúr a stráň zvaná Pod Lučicou. Na úbočí Kľaku je lúka Úplaz, nižšie sú lúky Pod Kľakom, Byzončiná, Úšust a najnižšie položené sú Tiesňavy.
V strede obce je kopec zvaný Hrádok, na ktorom stála v 15. stor. gotická pevnôstka, ktorej základy sa dajú aj dnes rozoznať, a kopec Brdo, na ktorom je postavený 200 m dlhý lyžiarsky vlek.
Katastrálne územia obcí Podhradie a Konské zaberajú 1640 ha, z toho orná pôda tvorí 630 ha, trvalé lúky 118 ha, pasienky 193 ha, nepoľnohospodárska pôda 1002 ha, z toho lesná pôda 933 ha. Nadmorská výška katastrálneho územia obce je od 450 m n.m. do 1393,5 m n.m., čo je výška Kľaku.
